ivan ottinger Je niečo pred poludním. Slnko na nás pečie, výrazne. Prešli sme už niekoľko uličiek s recykláciou plastu, spracovaním kože, výrobou strojov, či farbením látok. Videli sme usilovných krajčírov i vyvalené mačky.
Domy sú tu jednoduché, no poschodové. Strechy z plechov.
Zmotané elektrické káble sú naťahané všetkými smermi. Lepšie sa ich nedotýkať. Treba pozerať pod nohy. No inak sa tu cítiš bezpečne.
Zrazu prechádzame mostom divoko-idúcich áut a hluku. Rieka je plná odpadu a čaká na vyčistenie - ešte predtým ako začne obdobie dažďov a hladina sa výrazne zvýši.
Hneď za mostom sa opäť vnárame do uličiek. Táto časť je ešte pokojnešia ako tá predtým. Kráčame uličkou plnou čerstvej keramiky. Rôzne nádoby, mištičky. Niektoré hotové, iné v procese výroby.
Táto skupina vázičiek sa už schováva v tieni.
Dharavi, 8. apríl 2026
A čo ostatné?
Slnko na nich pečie, výrazne.