ivan ottinger Napadlo trocha snehu. Nie veľa, ale stačilo na pokrytie celej záhrady. Mama ti postavila malého snehuliaka - rovno pod oblokom, aby si ho videl. Možno aby ťa rozveselil.
Sťahuje mi hrdlo a ťažko sa mi dýcha, keď na tie dni spomínam.
Ešte nedávno sme hrali v obývačke karty. Opäť si vyhral, ako vždy. A potešilo ma to. Nevedel som ako inak ti mám pomôcť.
Snehuliak sa zmenšuje a topí. V izbe visí tvoja vesta. Už bez teba.
Každý medovník, čo si pomáhal mame piecť má zrazu nevyčísliteľnú hodnotu. Aj tie darčeky, čo si pre nás balil. Či postele na poschodí, ktoré si nám poskladal.
Ťažké bolo každé lúčenie, každé objatie, keď som cítil, ako sa mi strácaš pod rukami. Nevedel som, ktoré bude to posledné.
Boli to ťažké Vianoce.
Snehuliak sa už takmer stratil, zmenil sa na vodu, paru, oblaky. A tak ako z nich vločky snehu opäť napadnú a ozdobia tvoju záhradu, chcem veriť, že aj ty budeš stále s nami.
Tento text som napísal 20.07.2024 o 12:41, no dátum publikácie som manuálne nastavil na December 2021.
🎵 Michelle Pfeiffer - Never Forget (YouTube)